o tom, ako som začala kresliť

3. srpna 2017 v 16:00 | N.
Dnes sa prenesieme späť v čase o pár mesiacov dozadu, keď som sa ešte neroztápala od tepla a nejedla jeden nanuk za druhým a to konkrétne do školy na jednu hodinu španielčiny, kde som potichu sedela, pozorne počúvala a zapisovala si všetky nové frázy a slovíčka. Naučiť sa plynule španielsky je totiž jeden z mojich životných cieľov a príde mi pekné, keď niekto ovláda viac jazykov a nie iba narátať do sto po anglicky. No a tak si sedím a snažím sa nasať nejaké tie vedomosti, keď tu zrazu použije učiteľka frázu "¿A que te dedicas?", čo v preklade znamená "Čomu sa venuješ?". Na moje zdesenie, práve túto vetu chcela, aby sme si poriadne zapamätali, a tak sa každého z nás túto otázku po španielsky opýtala a my sme jej mali aj pravdivo odpovedať. Pre mojich spolužiakov to nevyzeralo vôbec zložito odpovedať na takúto ľahkú otázku, no ja som s tým mala značný problém. Nedokázala som nájsť odpoveď. Zamyslela som sa. Čomu sa vlastne venujem? Predstavila som si svoj deň a jediné čo som videla bola škola, robenie úloh, učenie na testy, sem-tam nejaké tie výlety s kamarátkami alebo koncerty a spánok. To je všetko. Toto je môj život. Nič, čo by ma napĺňalo, nič, pri čom by som mohla uniknúť od reality. Tak som sa započúvala do odpovedí ostatných a dúfala, že niekto povie niečo, o čo by som sa zaujímala aj ja. Bohužiaľ bezvýsledne. Začali padať odpovede ako futbal, tanec, jazdenie na koni, hranie na gitaru, ešte raz futbal, futbal a hokej. Prišiel rad na mňa. Ani neviem ako, ale vypadla zo mňa odpoveď, že sa zaujímam o hudbu. Čo je celkom pravda. Rada počúvam hudbu a chodím na koncerty, ale nie je to niečo, čím by som sa odlišovala od ostatných, pretože hudbu počúva predsa každý.
Nasledovali týždne depresií, kedy som si vyčítala, že môj život za nič nestojí, iba prežívam zo dňa na deň a jedného dňa, keď sa obzriem späť, zistím, že som vlastne nikdy nič nedokázala. Keď som si konečne uvedomila fakt, že pokiaľ to budem aj naďalej vyplakávať, nič sa nezmení a budem rovnaká troska ako aj doteraz, začala som rozmýšľať, čo by bola vhodná záujmová činnosť pre mňa. Hru na hudobný nástroj som v mladosti skúšala a veľmi slávne to nedopadlo a na šport som úplné poleno (nepreháňam, za jednu hodinu telocviku ma lopta trafí do hlavy priemerne trikrát). A potom ma osvietilo. Presne tak, ako v tých filmoch, keď z okna vnikne dovnútra lúč svetla a zhora je počuť anjelský spev. Spomenula som si totiž, ako som vždy obdivovala ľudí, ktorí vedeli pekne kresliť a maľovať a napadlo mi, že možno toto, by sa mohlo stať mojou vášňou. Tak som neváhala, otvorila youtube a začala pozerať motivačné videá pre začiatočníkov. Vo viacerých z nich upozorňovali na to, ako kresliť môže každý a netreba na to špeciálny talent, iba tréning a chuť sa zlepšovať. Tak som začala podľa tutoriálov kresliť všeličomožné, skúšať si rôzne nové techniky. Ak som s niektorým mojím výtvorom nebola spokojná, skúšala som to znova a znova a verte či nie, tie premotivované youtuberky mali pravdu a naozaj na to, aby ste si čarbali na papier, nie sú potrebné žiadne genetické predispozície. Nemám rada samochválu, ale niektoré z mojich kresieb sú celkom slušné. Aj keď moje diela v najbližšej dobe v žiadnej galérií neuvidíte, snažím sa zlepšovať a všetky kresby si odkladám, aby som sa jedného dňa na ne mohla opäť pozrieť a byť šťastná, že toto všetko som vytvorila ja.
Zaujímalo by ma, čo by som teraz robila, keby chodím na nemčinu.

Rada na dnes: Nehovor, že sa niečo nedá, ale radšej to skús.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 3. srpna 2017 v 17:48 | Reagovat

Zaujímal by ma tvoj pokrok. Vždy som závidela ľuďom, ktorí vedia kresliť. Ja už akosi nemám motiváciu sa o niečo pokúšať... Zmierila som sa s tým, že veľa mojich predstáv a obrazov v hlave nikdy neuzrie svetlo sveta

2 Aya Aya | Web | 6. srpna 2017 v 13:01 | Reagovat

Tak tohle je skvělý motivační článek. Upřímně se sice zrovna kreslení věnuji už od dětství, i když teda v poslední době ani moc ne, ale vztah k tomu mám poměrně velký. V jazykových hodinách jsem mívala celkem problém odpovídat o sobě a svém soukromí pravdivě. A taky přes den po škole nemívám moc zábavných koníčků kromě sezení u počítače. :D Ale před pár týdny jsem se konečně začala učit háčkovat, což byl od začátku léta můj sen. Taky se chci naučit šít a moc mě baví cosplay. Zlepšovat se a vidět za sebou tu práci je fajn pocit. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama